Kto v skutočnosti potrebuje koho

Jednou z najväčších chýb, ktorú sa nováčikovia v MLM dopúšťajú je postoj: "Komu toto môžem predať?" To je úplne zcestné -presný opak toho, ako by mal uvažovať úspešný sprostredkovateľ alebo distribútor. 

Tu je realita...

Každý pondelok v 6:00, 6:30 a 7:00 sa na celom svete rozozvonia budíky. Ľudia ešte v spánku siahajú na budíku po tlačítku "odložiť" a zúfale si prajú spať ešte 5 minút. Vstanú na úplne poslednú chvíľu, preletia sprchou, raňajky si zohrejú v mikrovlnke, úplne ich vynechajú alebo si cestou do práce kúpia v stánku niečo pod zub. Vieme, že 80% ľudí svoju prácu nemajú radi, alebo ju priamo neznášajú a 99,9% z nich sa domnieva, že by mali zarábať viac peňazí. Väčšina z nich sa ale bude celý deň motať v polospánku a cestou z práce sa skočia najesť do reštaurácie rýchleho občerstvenia, aby nemuseli variť. Doma sa potom vyvalia na gauč pred televízor, alebo do kresla pred počítač, často sa pri tom škrabú zahlavou a nalejú si alkohol, aby nebola nuda. Popri tom pozerajú bezduché sit-komy, alebo rolujú sociálne siete, až dokým na nich nedoľahne spánok.

A v utorok ráno všetko začne znovu ...

A v stedu ráno "Ešteže je už týždeň v polke!"
A vo štvrtok ráno ...
A "Konečne je už piatok!!!"
A vy viete, čo to znamená - výplata. Takže o 5tej poobede, keď si ich šéf zavolá k nohe, aby im hodil ich almužnu -ako jedlo zvieraťu, môžu mať pocit - na pár krátkych sekúnd - že tie peniaze sú naozaj ich. :D

V skutočnosti ale sú samozrejme už dávno minuté vopred. PRETOŽE: Doma na nich čaká stoh účtov -za hypotéku/nájom, energie, splátky kreditných kariet, splátky auta, deti, jedlo, údržba domu, nákupy čo si zmyslia, a blá blá blá ja neviem čo všetko možné aj nemožné ešte..
Ale na tých pár úžasných chvíľ akoby boli celé tie peniaze ich. (Za ten krátky pocit sa im tá drina naozaj oplatí) "Došla výplata - wuhá!! wuhá!!" :))) :))) To si žiada oslavu! To znamená, že dnes môžu ísť aj s celou rodinou do reštaurácie alebo si môžu kúpiť nejakú vec na rozveselenie. Víkend  samozrejme zabijú nejakou návštevou, zábavou alebo výletom - čo stačí akurát na to, aby nemuseli celý víkend myslieť na svoj život plný tichého zúfalstva. Až do pondelňajšieho rána, kedy zazvoní budík a celý kolotoč sa opakuje - rok, dva, 10 rokov. 20 rokov.. 30rokov... a ďalej viete kam to pokračuje.

Chcete poznať pravdu? 

Vy týchto ľudí nepotrebujete. Naopak, sú to oni, kto zúfale potrebujú a chcú to, čo im môžete  ponúknuť. Takže prestaňte s tým "Koho by som mohol na to prehovoriť?". Začnite uvažovať štýlom "Komu by som tak túto príležitosť rád/a ponúkol/a?"

/píše Randy Gage/